Je ovládanie dieťaťa nevyhnutné?
Rodičia sa často domnievajú, že ovládanie dieťaťa spôsobuje dobré správanie, že vďaka nemu dieťa dosahuje dobré výsledky a je pokojné a ústretové. Tieto vonkajšie prejavy ale nemusia znamenať, že dieťa je naozaj spokojné. Môže byť motivované snahou zavďačiť sa rodičom a žiť podľa ich predstáv, ale aj strachom samostatne sa prejaviť. Takéto dieťa môže byť šťastné z toho, že sa zavďačuje rodičom, ale nie z toho, čo práve robí – študuje, pomáha a iných činností.
Rodičia si iba s ťažkosťami všimnú ako ovládaním potláčajú autentický život dieťaťa, ktoré navonok pôsobí „šťastne“. Vzdáva sa tak vlastnej cesty preto, aby uspokojilo rodiča a neprišlo o pocit bezpečia. Aká je cena za ovládanie detí? Mnoho rodičov si ju uvedomí až s odstupom niekoľkých rokov. Až kým sa u dieťaťa neobjaví nedostatok vôle presadiť sa, zostáva na rodičoch závislé a neskôr sa snaží ovládať vo svojom okolí iných.
Mali by sme si uvedomiť, že ovládanie dieťaťa je iba disciplína založená na jeho strachu, alebo motivácii zavďačiť sa a vedie k poslušnosti na základoch, ktoré neprospievajú dieťaťu. Požadovaný cieľ sa dá dosiahnuť aj s úctou, nie je nutné dieťa ovládať. Svoje schopnosti dokáže prejavovať nielen vtedy ak má strach, alebo vás chce potešiť, ale aj vtedy, ak chce uspieť. V atmosfére založenej na dôvere a vzájomnej úcte bude poslušné nie kvôli strachu, ale preto, že vás miluje.
Fotografia: © BigStockPhoto.com