Aký je vplyv počítačových hier a televízie na deti?
Pre mnohých je táto téma kontroverzná a názory sa rôznia. Niektorí tvrdia, že je to úplne bezpečné a skvelé trávenie voľného času pre deti, veď predsa žijeme v modernej pokrokovej dobe a treba plným priehrštím prijímať, čo nám ponúka. Iní zase zastávajú stanovisko o deštruktívnom vplyve PC hier a televízie na detskú psychiku a celkový vývoj.
Čo si myslíte vy? Ja som sa rozhodla vychádzať v tomto článku viac z mojej osobnej skúsenosti. Dovolím si povedať, že sa prikláňam skôr na stranu odporcov, ako obhajcov nových technológií pre deti, ale kedže nič nie je tak jednoducho čiernobiele, prizrime sa situácii z blízka.
Predstavím vám dva paralelné výjavy. Prvým je dieťa, ktoré príde domov zo školy a automaticky zasadne do kráľovského kresla pred ,,pani obrazovku“ . Načítava sa obľúbená hra, a či je to Minecraft, Counter strike alebo GTA, dieťa prestáva vnímať čas a realitou sa pre neho stáva práve tá virtuálna. Vo svojej mysli strieľa, zdoláva prekážky, preteká nadzvukovou rýchlosťou či bojuje s nepriateľmi.
V skutočnosti ale sedí zhrbené s naširoko otvorenými očami, hodinu, dve, avšak bežne v mnohých domácnostiach aj 4 – 5 hodín, kým ho naštvaný rodič nepošle robiť si domáce úlohy. Dieťa s nevôľou či krikom opúšťa pani kráľovnu a rozhliada sa okolo seba v zrazu tak nudnej a nezaujímavej realite tohto sveta. S námahou a vypätím rodičovských síl akosi zvládnu prípravu do školy a keď je opäť slobodné, ľahne si na gauč a pre zmenu mu unavený rodič zapne kráľovninu sestru, TV obrazovku. Však nech dá ten malý chvíľu pokoj a rozprávky sú tu aj tak pre deti. No a ten malý je už zase raz raz v inom svete, vo svete akčných hrdinov alebo prípadne nejakej telenovely či kriminálky, ktorá mu predostiera vzorce správania a chovania do jeho budúcnosti.
Druhý príklad vychádza taktiež z mojej skúsenosti, konkrétne ako aupair som mala možnosť žiť v jednej rodine v Nemecku so 4 deťmi. Deti prichádzajú na bicykli zo školy, ktorá je vzdialená 15 minút a každé z nich sa rozbehne k svojej obľúbenej hre zo včera. Nech je to matracový bunker v obývačke, poník, ktorého treba nakŕmiť alebo lego rozložené po celej podlahe, jedno je isté- kráľovná obrazovka to nebude, pretože TV doma nemajú, rovnako ani žiadne iphony pre deti. Počítač využívajú vyslovene len dospelí na prácu a deti si smú pozrieť nejaké inšpiratívne video alebo rozprávku jedine večer spolu s rodičmi.
Preto je tento dom vždy plný kriku, smiechu a neporiadku. Presne ako to bolo v rodinách mnohých z nás, keď sme boli malí. Nasleduje spoločný obed, pri ktorom si porozprávame zážitky zo školy, potom úlohy, ktoré si robia pod dohľadom mamy alebo nápomocného dedka, profesora filozofie a potom tak, ako všetky deti, vstupujú do sveta fantázie. Na rozdiel od predošlého výjavu však ich fantázia pracuje naplno v tejto realite, v svete okolo nás. Ten je v ich očiach skutočne rozmanitý a farebný. Stĺkajú si búdku pre vtáčiky a kŕmia ich, robia si oheň v starom grile na dvore alebo preliezajú živý plot sem a tam. Experimentujú so všetkým, s hlinou, trávou, kávou či mydlom.
Dievčatá, ktoré sú trošku staršie, sa najradšej starajú o poníky, češú ich, prípadne jazdia spolu s mamou, pečú síce trochu detské, ale o to lepšie muffiny, hrajú na trúbky, háčkujú, maľujú… Dom je plný kníh, stolových hier a steny zdobia zarámované detské maľby.
Ako všetky deti sa aj tieto samozrejme pobijú či rozplačú mnohokrát, avšak jedno je isté- kreatívne a inovatívne nápady rovnako ako pohybová zručnosť, šikovnosť a spolupatričnosť týmto deťom nechýba a je to výbava, ktorú si odnesú do života.
Na záver musím povedať toľko – každý z nás si sám musí zvážiť pozitíva a negatíva vecí, ktoré sú v našom živote, či ho dokonca ovládajú. Rozumiem tomu, že nie každý má možnosť pracovať z domu na PC, zaplatiť si aupair, ktorá mu napomáha s chodom domácnosti a podobne. Avšak na druhej strane, mať deti je veľký záväzok a zodpovednosť voči novým ľudským bytostiam. Nakoľko môžeme, snažme sa im vytvoriť prostredie a ovzdušie komunikácie, rozvoja tvorivosti a predstaviť im taký svet, z ktorého nebudú musieť unikať do iného.
Fotografia: © BigStockPhoto.com
