S deťmi sa formujú aj rodičia
Tak, ako sa menia deti, vyrastajú, učia sa samostatnosti, aj naša výchova sa postupom času mení. Roky prejdú rýchlo a už nenosíme deti do školy, ale chodia sami alebo so svojimi spolužiakmi, už sa neutiekajú k nám so svojimi bolesťami, ale majú rôzne tajomstvá s vrstovníkmi.
I napriek tomu sa niekedy stále správame tak, akoby boli malé. Zobúdzame ich do školy, pripravujeme im raňajky, nezabudneme pripomenúť, aby si v zimnom období zobrali šál a čiapku. Držíme sa zvyku, ktorý mal zmysel, keď naše deti boli predškoláci, ale teraz, keď sú tínedžeri, toto správanie už nie je vhodné.
Uznanie oblasti, v ktorej rodič akosi zostal zakliesnený je dobrou známkou pre ďalší zdravý vývin medzi ním a dospievajúcim dieťaťom. Nasledujúce fázy vás i vaše dieťa pripravia na rýchlo sa blížiacu nezávislosť.
Prvá fáza: veliteľ
V prvých rokoch života dieťaťa rodič urobí všetko pre neho. Rodič funguje ako diktátor, ktorý dieťaťu povie, čo jesť, kedy ísť spať, ako si splniť danú úlohu.
V tejto fáze úlohou láskyplného rodiča je podporovať rast dieťaťa formou disciplíny.
Druhá fáza: tréner
V tejto fáze rodič učí deti o práci formou hry. Myšlienkou je nielen učiť, ale aj povzbudzovať ich rast a dávať im väčšiu zodpovednosť na každú novú prácu.
Tretia fáza: poradca
Raz nastane ten čas pre rodiča, keď už nebude hnacím motorom v živote dieťaťa.
Úlohou milujúceho rodiča je povzbudiť rast dieťaťa od závislosti na nezávislosti; a to je obzvlášť dôležité v tejto fáze. Toto je fáza, keď sa od dieťaťa dá rozumne očakávať, že pochopí, čo je správne, a čo nie je.
Príliš veľa rodičov vychováva dospievajúce deti takmer rovnako, ako keď boli batoľatá alebo na základnej škole. Keď deti začnú napínať opraty ako kôň, ktorý sa chystá behať, je to akoby hľadanie nezávislosti bolo pre nich nespravodlivé. Ale to je presne účel mladých rokov.
V skutočnosti by rodičia mali podporovať úsilie o nezávislosť a smerovať ho správnym smerom. Počas týchto rokov by mali nechať rozhodnutie na svoje dieťa, a to napríklad slovami: „To je rozhodnutie, ktoré môžeš vyniesť.“ Nekážte im, čo majú urobiť. Povzbuďte ich, aby prevzali zodpovednosť pri rozhodovaní. Ponúknite návrhy a varujte ich pred možnými dôsledkami zlých rozhodnutí, ale snažte sa o to, aby sa v čo najväčšej miere sami rozhodli.
Štvrtá fáza: konzultant
Žiadne slová neopisujú zmätok emócií, ktoré rodičia zažívajú pri odchádzaní detí. Či už je to odchod na internát, alebo odchod z domáceho hniezda za samostatným životom dospelého dieťaťa, je to pre rodiča vždy silný emocionálny zážitok.
Úloha rodičovstva v tomto štádiu už nie je aktívnou účasťou, ale dostupnosťou.
Každá fáza má svoje vlastné výzvy, ale štvrtá fáza môže byť najťažšia, pretože vyžaduje odchod. Už takmer dve desaťročia rodič je veliteľom, trénerom alebo poradcom dieťaťa, ale snaha o predĺženie ktorejkoľvek z týchto úloh môže vyvolať odpor.
Dajte vedieť dieťaťu, že keby potreboval pomoc, budete tam, ale rešpektujte jeho nezávislosť.
Nakoniec sami zistíte, že fázy rodičovstva nie sú úplne merateľné alebo vedecké. Fázy sa navzájom prekrývajú; jedna fáza začína dlho predtým, než by sa predchádzajúca úplne skončila. A rôzne deti vyžadujú rozdielne stupne flexibility pri prechode z jednej fázy na ďalšiu.
Autor: Valéria Osztatná Loomis, fotografia: © bigstockphoto